Slnečné
dni po žatve voňajúce hnijúcim ovocím, krkavce, ktoré letia príliš nízko a my
počujeme trepot ich krídel, riekanka o lánoch žita, ktorú Eme hovorím 29. augusta, keď sa na poli hrá,
že spí a ja musím sledovať jej
zatvorené oči. Cestovanie autobusom aj s Eminou sesternicou do dedín
v okolí, kráčať lesnými cestami a na stromoch hľadať turistické
značky, utekať pomedzi kríky čučoriedia a potom padať do blata, vracať sa
unavení slnkom. Neskoré olovranty s M., ktorý nám rozpráva, koho liečil v nemocnici,
tá pekná cesta, po ktorej vždy skoro ráno cestuje a ja sa vtedy budím a predstavujem
si, čo v tej chvíli práve vidí. Večerný vietor a chlad pred západom
slnka, kytica z ďateliny, septembrové kúpanie vo vodách L. Mary, utieranie
sa do svetrov, pišťanie dievčatka, z ktorého
sú iní prekvapení, z ktorého bolia uši. Pohľad do izby už skoro za
tmy, Ema, ktorá sedí na zelenom nočníku a M. jej číta, pätnásť minút, tridsať, treba prečítať
všetko. Ležať pri zaspávajúcom dieťati a v mysli tvoriť vety do
poviedok, šepkať si s Bohom tajomstvá, plánovať ďalší deň, tešiť sa na dlhé raňajky, svietiť neskoro do noci a veľa
čítať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára