štvrtok, 18. septembra 2014

Vlčie dni






Od soboty, keď sme spali v lese a v noci počuli ruju, je E. očarená divými zvieratami. Najmä vlkom.  Každý deň  ho chodíme hľadať, šepkáme, aby sme vlka neodplašili , skúšame  ho lákať na pohánkové chrumky. Aj včera večer nás E. s palicou  v ruke viedla prašnou cestou, až kým vlka nezbadala a s bázňou v očiach nám o ňom prišla povedať. S M.  jej ešte stále závidíme, vidieť vlka bol vždy nás sen.

pondelok, 15. septembra 2014

34/52



Slnečné dni po žatve voňajúce hnijúcim ovocím, krkavce, ktoré letia príliš nízko a my počujeme trepot  ich krídel,  riekanka o lánoch žita,  ktorú Eme hovorím 29. augusta, keď sa na poli hrá, že spí a ja musím sledovať  jej zatvorené oči. Cestovanie autobusom aj s Eminou sesternicou do dedín v okolí, kráčať lesnými cestami a na stromoch hľadať turistické značky, utekať pomedzi kríky čučoriedia a potom padať do blata, vracať sa unavení slnkom. Neskoré olovranty s M., ktorý nám rozpráva, koho liečil v nemocnici, tá pekná cesta, po ktorej vždy skoro ráno cestuje a ja sa vtedy budím a predstavujem si, čo v tej chvíli práve vidí. Večerný vietor a chlad pred západom slnka, kytica z ďateliny, septembrové kúpanie vo vodách L. Mary, utieranie sa  do svetrov, pišťanie dievčatka, z ktorého sú iní prekvapení, z ktorého bolia uši. Pohľad do izby už skoro za tmy, Ema, ktorá sedí na zelenom nočníku a M. jej  číta, pätnásť minút, tridsať, treba prečítať všetko. Ležať pri zaspávajúcom dieťati a v mysli tvoriť vety do poviedok, šepkať si s Bohom tajomstvá, plánovať ďalší deň, tešiť  sa na dlhé raňajky, svietiť neskoro do noci a veľa čítať.









streda, 20. augusta 2014

31,32/52





   31, 32/52: dobrodružné dni, keď sme stále uchvátení našim domovom v horách

nedeľa, 29. júna 2014

24,25/52


     24,25/52:  dobrodružstvá na cestách po poľskom a českom Sliezsku

piatok, 13. júna 2014

19-23/52






   Portrait of my child, once a week, every week, in 2014